forþsprecan
Old English
Etymology
From forþ- + sprecan.
Verb
forþsprecan
- To speak forth, speak out
Conjugation
Conjugation of forþsprecan (strong class 5)
infinitive | forþsprecan | tō forþsprecenne |
---|---|---|
indicative | present | past |
1st-person singular | forþsprece | forþspræc |
2nd-person singular | forþspricest | forþsprǣce |
3rd-person singular | forþspriceþ | forþspræc |
plural | forþsprecaþ | forþsprǣcon |
subjunctive | present | past |
singular | forþsprece | forþsprǣce |
plural | forþsprecen | forþsprǣcen |
imperative | ||
singular | forþsprec | |
plural | forþsprecaþ | |
participle | present | past |
forþsprecende | forþsprecen |
Descendants
- English: forthspeak ?