瞎子
Chinese
blind | child; son; (noun suffix); small thing; seed; egg; 1st earthly branch; 11 pm-1 am; midnight | ||
---|---|---|---|
trad. (瞎子) | 瞎 | 子 | |
simp. #(瞎子) | 瞎 | 子 |
Pronunciation
Noun
瞎子
- (derogatory) blind person
Synonyms
- 瞽者 (gǔzhě)
- 盲人 (mángrén)
- (Cantonese) 盲公
- (Hakka) 盲目仔
- (Min Nan) 青盲 (qīngmáng)
Derived terms
|
|