संतणु
Prakrit
Proper noun
संतणु (saṃtaṇu) m
- Devanagari script form of 𑀲𑀁𑀢𑀡𑀼 (“Shantanu”)
- 1993, Svayambhū; Malvania, Dalsukh Bhai; Bhayani, Harivallabh Chunilal, Svayambhūdeva's Riṭṭhaṇemicariya (harivaṁsapurāṇa), Prakrit Text Society, page 199:
- संतणु विचित्तवीरिय - अवहि परिपालिय जेण - वि सयल महि सो केम सेव अण्णहो करमि भुव जाम ताम करि वावरमि गुरु - पियर - पियामह खयहो गय...
- saṃtaṇu vicittavīriya - avahi paripāliya jeṇa - vi sayala mahi so kema seva aṇṇaho karami bhuva jāma tāma kari vāvarami guru - piyara - piyāmaha khayaho gaya...
- 1996, Svayambhū; Jaina, Devendra Kumāra, Riṭṭhaṇemicariu: pt. 1. Jujjha-kaṁd̥a, page 70:
- भीमहो हय हय संतणु तोए सत्ति विओयरेण परिपेसिय लइय लउडि हरि-पीउसि-सेए।
- bhīmaho haya haya saṃtaṇu toe satti vioyareṇa paripesiya laïya laüḍi hari-pīusi-see.
- 1956, Gaekwad's Oriental Series Issue 118, page 7:
- निसुणउ हिव इह कन्न वृतंतू एह रहई होइ संतणु कंतू॥
- nisuṇaü hiva iha kanna vṛtaṃtū eha rahaī̈ hoi saṃtaṇu kaṃtū.