úplatkář
Czech
Etymology
From úplatek + -ář.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈuːplatkaːr̝̊]
- Hyphenation: úplat‧kář
Noun
úplatkář m anim (feminine úplatkářka)
- briber
Declension
Declension of úplatkář
singular | plural | |
---|---|---|
nominative | úplatkář | úplatkáři |
genitive | úplatkáře | úplatkářů |
dative | úplatkářovi, úplatkáři | úplatkářům |
accusative | úplatkáře | úplatkáře |
vocative | úplatkáři | úplatkáři |
locative | úplatkářovi, úplatkáři | úplatkářích |
instrumental | úplatkářem | úplatkáři |
Further reading
- úplatkář in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
- úplatkář in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
- úplatkář in Internetová jazyková příručka