wogian
Old English
Alternative forms
- ƿōgian
Etymology
Of uncertain origin.
Verb
wōgian
- To woo, court, marry.
Conjugation
Conjugation of wōgian (weak class 2)
infinitive | wōgian | tō wōgienne |
---|---|---|
indicative | present | past |
1st-person singular | wōgie wōgiġe | wōgode |
2nd-person singular | wōgast | wōgodest |
3rd-person singular | wōgaþ | wōgode |
plural | wōgiaþ wōgiġaþ | wōgodon |
subjunctive | present | past |
singular | wōgie wōgiġe | wōgode |
plural | wōgien wōgiġen | wōgoden |
imperative | ||
singular | wōga | |
plural | wōgiaþ wōgiġaþ | |
participle | present | past |
wōgiende wōgiġende | (ġe)wōgod |
Descendants
- Middle English: wowen, woȝen
- Scots: wow
- English: woo