tæppian
Old English
Etymology
From the noun tæppa.
Verb
tæppian
- to tap
Conjugation
Conjugation of tæppian (weak class 2)
infinitive | tæppian | tō tæppienne |
---|---|---|
indicative | present | past |
1st-person singular | tæppie tæppiġe | tæppode |
2nd-person singular | tæppast | tæppodest |
3rd-person singular | tæppaþ | tæppode |
plural | tæppiaþ tæppiġaþ | tæppodon |
subjunctive | present | past |
singular | tæppie tæppiġe | tæppode |
plural | tæppien tæppiġen | tæppoden |
imperative | ||
singular | tæppa | |
plural | tæppiaþ tæppiġaþ | |
participle | present | past |
tæppiende tæppiġende | (ġe)tæppod |