springtouw
Dutch
Etymology
Compound of springen (“to jump”) + touw (“rope”).
Pronunciation
- IPA(key): /ˈsprɪŋ.tɑu̯/
- Hyphenation: spring‧touw
Noun
springtouw n (plural springtouwen, diminutive springtouwtje n)
- A skipping rope.
Related terms
- touwtjespringen