< Reconstruction:Proto-Germanic
Reconstruction:Proto-Germanic/grōbō
Proto-Germanic
Etymology
Functional o-grade ō-stem derived from *grabaną.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈɣrɔː.βɔː/
Noun
*grōbō f
- hole, ditch, pit
Inflection
ō-stemDeclension of *grōbō (ō-stem) | |||
---|---|---|---|
singular | plural | ||
nominative | *grōbō | *grōbôz | |
vocative | *grōbō | *grōbôz | |
accusative | *grōbǭ | *grōbōz | |
genitive | *grōbōz | *grōbǫ̂ | |
dative | *grōbōi | *grōbōmaz | |
instrumental | *grōbō | *grōbōmiz |
Descendants
- Old English: *grōf
- Middle English: grofe, groof
- English: groove
- Middle English: grofe, groof
- Old Frisian: *grōf; (grōpe)
- West Frisian: groef
- Old Saxon: grōƀa, grōva
- Middle Low German: grōve
- Old Dutch: gruova
- Middle Dutch: grove, groeve
- Dutch: groeve, groef
- Middle Dutch: grove, groeve
- Old High German: gruoba
- Middle High German: gruobe
- German: Grube
- → Saterland Frisian: Gruube
- Luxembourgish: Grouf
- German: Grube
- Middle High German: gruobe
- Old Norse: gróf
- Norwegian: grov
- Scots: grüvi
- Westrobothnian: grof
- Norwegian: grov
- Gothic: 𐌲𐍂𐍉𐌱𐌰 (grōba)
- → Galician: groba