paradoxum
Latin
Etymology
Ancient Greek παράδοξος (parádoxos)
Pronunciation
- (Classical) IPA(key): /pa.raˈdok.sum/, [pa.raˈdɔk.sũ]
Noun
paradoxum n (genitive paradoxī); second declension
- paradox
Inflection
Second declension.
Case | Singular | Plural |
---|---|---|
Nominative | paradoxum | paradoxa |
Genitive | paradoxī | paradoxōrum |
Dative | paradoxō | paradoxīs |
Accusative | paradoxum | paradoxa |
Ablative | paradoxō | paradoxīs |
Vocative | paradoxum | paradoxa |
Descendants
- Catalan: paradoxa
- English: paradox
- French: paradoxe
- Galician: paradoxo
- Italian: paradosso
- Portuguese: paradoxo
- Romanian: paradox
- Spanish: paradoja