logian
Old English
Etymology
From lōg.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈloːɣiɑn/
Verb
lōgian
- to lodge; place; put in order; arrange; frame
Conjugation
Conjugation of lōgian (weak class 2)
infinitive | lōgian | tō lōgienne |
---|---|---|
indicative | present | past |
1st-person singular | lōgie lōgiġe | lōgode |
2nd-person singular | lōgast | lōgodest |
3rd-person singular | lōgaþ | lōgode |
plural | lōgiaþ lōgiġaþ | lōgodon |
subjunctive | present | past |
singular | lōgie lōgiġe | lōgode |
plural | lōgien lōgiġen | lōgoden |
imperative | ||
singular | lōga | |
plural | lōgiaþ lōgiġaþ | |
participle | present | past |
lōgiende lōgiġende | (ġe)lōgod |
Derived terms
- ġelōgian