kulminál
Hungarian
Etymology
From German kulminieren, from French culminer, from Latin culmen, culminis. [1] With the verb-forming suffix -ál.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈkulminaːl]
- Hyphenation: kul‧mi‧nál
Verb
kulminál
- (intransitive) to culminate (to be at its peak; to reach its peak)
- Synonym: tetőzik (more common)
Conjugation
conjugation of kulminál
Infinitive | kulminálni | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Past participle | kulminált | |||||||
Present participle | kulmináló | |||||||
Future participle | - | |||||||
Adverbial participle | kulminálva | |||||||
Potential | kulminálhat | |||||||
1st person sg | 2nd person sg informal | 3rd person sg, 2nd person sg formal | 1st person pl | 2nd person pl informal | 3rd person pl, 2nd person pl formal | |||
Indicative mood | Present | Indefinite | kulminálok | kulminálsz | kulminál | kulminálunk | kulmináltok | kulminálnak |
Definite | intransitive verb, definite forms are not used | |||||||
Past | Indefinite | kulmináltam | kulmináltál | kulminált | kulmináltunk | kulmináltatok | kulmináltak | |
Definite | - | |||||||
Conditional mood | Present | Indefinite | kulminálnék | kulminálnál | kulminálna | kulminálnánk | kulminálnátok | kulminálnának |
Definite | - | |||||||
Subjunctive mood | Present | Indefinite | kulmináljak | kulminálj or kulmináljál | kulmináljon | kulmináljunk | kulmináljatok | kulmináljanak |
Definite | - | |||||||
Conjugated infinitive | kulminálnom | kulminálnod | kulminálnia | kulminálnunk | kulminálnotok | kulminálniuk |
References
- Tótfalusi, István. Idegenszó-tár: Idegen szavak értelmező és etimológiai szótára (A Storehouse of Foreign Words: an explanatory and etymological dictionary of foreign words’). Budapest: Tinta Könyvkiadó, 2005. →ISBN