Klopfer
German
Etymology
klopfen + -er
Pronunciation
- IPA(key): /ˈklɔpfɐ/
Noun
Klopfer m (genitive Klopfers, plural Klopfer)
- agent noun of klopfen
- doorknocker
- Synonym: Türklopfer
- carpetbeater
- Synonym: Teppichklopfer
- doorknocker
Declension
Declension of Klopfer
singular | plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
indef. | def. | noun | def. | noun | |
nominative | ein | der | Klopfer | die | Klopfer |
genitive | eines | des | Klopfers | der | Klopfer |
dative | einem | dem | Klopfer | den | Klopfern |
accusative | einen | den | Klopfer | die | Klopfer |